Slavín

Bratislava - Staré Mesto - Slavín

Tip na výlet, mapa, trasa, fotky,turistický sprievodca

SLAVÍN – národná kultúrna pamiatka, pamätník a cintorín pre 6 845 vojakov sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Slavín je vďaka svojej atraktívnej polohe nad mestom vyhľadávaným turistickým miestom. Z jeho terás je prekrásny výhľad na celé mesto a patrí k dominantám Bratislavy.

Mapa (GPS 48.153904, 17.099614)

Sprievodca

Výstup na Slavín nie je nič náročné a túto prechádzku zvládnu všetky vekové kategórie. K pamätníku vedú dláždené schody, vzhľadom na pietny charakter tohto miesta cezeň nie je dovolené prechádzať bicyklom. Na vyvýšené plochy masových hrobov je vstup zakázaný, rovnako je zakázané venčenie psov a jazda na kolieskových korčuliach a skejtbordoch. 

Výstavba pamätníka

Slavín je bratislavský vojnový pamätník. Postavili ho v rokoch 1957 – 1960, otvorený bol pri príležitosti 15. výročia ukončenia 2. svetovej vojny. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov na jar v r. 1945.

Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7 metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka. Na stenách základu sú názvy slovenských miest, ktoré boli oslobodené Červenou armádou počas jej postupovania v rokoch 1944 – 1945. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša, pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia - Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.

S výstavbou pamätníka je neslávne spojené zbúranie veže kostola na Kalvárii. Až 50 metrov vysoká veža bola kedysi výraznou dominantou tohto kostola. Týčila sa nad Hlbokou cestou a na jej vrchole bol umiestnený svietiaci kríž. Ako mnohé iné stavby, aj táto veža musela ustúpiť drastickej výstavbe počas komunistickej totality, ako dôvod sa vraj uvádzal lepší výhľad na Slavín. Pôvodný plán síce vychádzal z toho, že bude znížená len o polovicu, no napokon ju v roku 1959 odstránili úplne.

V roku 1997 doplnila areál pamätníka Mierová lúka Alexandra Dubčeka, ktorú zapĺňajú symbolické Stĺpy mieru. Jednotlivé stĺpy sú naplnené písomnými odkazmi a želaniami detí z celého sveta, ktorých hlavným motívom je túžba po mieri.

V roku 2006 vďaka iniciatíve občanov z okolia Slavína pribudol v areáli pamätníka pravoslávny kríž podľa návrhu architekta Klementa Trizuljaka. Kríž je vyrobený z dreva z čiernej borovice, dovezenej z Ruska a je vysoký päť metrov.

Xplor