Miklušova väznica

Košice - Miklušova väznica

Tip na výlet, mapa, trasa, fotky,turistický sprievodca

MIKLUŠOVA VÄZNICA A KATOV BYT V KOŠICIACH – v minulosti slávna väznica, dnes o to významnejšia muzeálna expozícia. Je zameraná na stredoveké trestné právo a súdnictvo. Expozícia tejto historickej mestskej väznice s mučiarňou spolu s priľahlým katovým bytom patrí medzi najpríťažlivejšie a najzaujímavejšie expozície v Košiciach. Túto väznicu dodnes stráži sám obávaný kat Mikluš. Samozrejme dnes už len vo voskovej podobe.

Mapa (GPS 48.72281, 21.259619)

Sprievodca

Miklušova väznica predstavuje komplex dvoch stredovekých domov na väzeňské účely pre potreby mesta. Nachádza sa bokom od Hlavnej ulice a jej pešej zóny. Fasáda budov dodnes pripomína okoloidúcim vývoj Košíc, ich pestré a zároveň zložité dejiny. V týchto budovách sa 350 rokov bývalo, ďalších 300 rokov mesto väznilo zločincov a výtržníkov.

História

Košice získali čiastočnú súdnu samosprávu už v 13. Storočí, ktorú v roku 1342 rozšíril Karol Róbert a dovolil tak Košiciam rozhodovať aj v tých prípadoch, ktoré dovtedy mohol len kráľ.

Od roku 1347 mal richtár a členovia mestskej rady právo len v určitých dňoch zasadať a súdiť. Starý trestný kódex poznal viac ako 60 druhov previnení, ako aj najvyšší trest - trest smrti. Hrdelné právo Košíc platilo viac ako 500 rokov. Spolu s hrdelným právom mohli Košice mať aj právo vydržiavať si kata. Kata označovali za osobu nečistú pre popravy a mučenia, ktoré vykonával. Žil izolovane od ostatných obyvateľov, dostával od mesta pevný ročný plat, a zároveň za každú vykonanú popravu príplatok. Posledná poprava bola vykonaná v roku 1837. Budapeštiansky kat vykonával rozsudok smrti nad dvoma odsúdencami za úmyselnú vraždu. Špecifickým symbolom mestského hrdelného práva boli popravčie meče. Boli uložené na radnici a kat ich používal len na účely popráv. Tieto meče prinášali katovi priamo na popravu mestskí prísažní. Po nej bolo povinnosťou kata meč očistiť do šiat popraveného a vrátiť prísažným.

Miklušovej väznici sa nachádzajú originálne putá na ruky a nohy z 16. až 18. storočia. Dereš, klada na ruky a nohy, koleso sú už len vernou kópiou. Koleso sa používalo na jeden z najkrutejších trestov. Kat odsúdenému kolesom polámal všetky väčšie kosti. Telo natiahol medzi lúče kolesa, a umietnil na stĺp. Takto zúbožené telo potom nechal napospas havranom. V pivničných celách a samotkách boli hlavne takí, ktorí sa odvolali proti rozsudku smrti. Ak ich žiadosti kráľ vyhovel, zmenil ho na doživotné väzenie. Mesto rozhodnutie kráľa muselo rešpektovať. Ten čo bol odsúdený na trest smrti sa zdržiaval v osobitnej miestnosti, kde čakal na deň popravy. Mohol ho navštevovať len väzenský farár a poskytovať mu duchovnú útechu.

Miklušova väznica už od roku 1942 slúži múzejným účelom. V júni 1993 ju Východoslovenské múzeum sprístupnilo po radikálnej prestavbe.

Zaujímavosti

Medzi katove činnosti patrilo okrem popráv aj mučenie. V suteréne mal najlepšie vybavenie a podmienky, teda dereš alebo koleso na lámanie kostí.  Kriminalita v Košiciach bola taká vysoká, že ako väznica slúžili hneď dva pôvodne gotické domy z 13. storočia. V budove kde boli umiestnené katov byt, mučiareň, cely na prízemí i poschodí, aj malé cely – samotky. Miesto na popravy sa už do tejto budovy nezmestilo.

Popraviská boli v centre - na dvore bývalej radnice, kde tohto času už stojí Štátne divadlo, alebo o kúsok ďalej pri Urbanovej veži, prípadne hneď vedľa Miklušovej väznice na dvore Katovej bašty. Poprava prebiehala na otvorenom priestranstve, kde všetci všetko mohli vidieť naživo.



Xplor